Akadémia prirodzeného zdravia

Únava, vyčerpanie a znížená vitalita: čo sa deje v organizme a ako môže pomôcť ozónová regenerácia?

Chronická únava nemusí byť iba dôsledkom nedostatku spánku. Dlhodobý stres, opakované psychické napätie, nekvalitný spánok, infekcie či zápal môžu postupne narušiť rovnováhu nervového, hormonálneho, imunitného a energetického systému. Ako tento proces vzniká a aké miesto môže mať ozónová regenerácia?

Únava nie je iba nedostatok energie

Únava patrí medzi najčastejšie zdravotné ťažkosti. Krátkodobá únava je prirodzenou reakciou organizmu na fyzickú alebo psychickú záťaž. Problém vzniká vtedy, keď únava pretrváva dlhšie, opakovane sa vracia alebo výrazne zasahuje do každodenného života.

Človek môže mať pocit, že sa ráno zobúdza neoddýchnutý, počas dňa mu chýba energia, horšie sa sústredí a na bežné povinnosti potrebuje podstatne viac úsilia než predtým.

Príčin môže byť mnoho – od nedostatku spánku a dlhodobého stresu až po infekcie, anémiu, poruchy štítnej žľazy, metabolické ochorenia alebo iné zdravotné problémy.[1]

Preto je pri dlhodobej únave dôležité najskôr premýšľať nad tým, čo ju spôsobuje, a nie iba nad tým, ako ju prekryť.

Keď človek dlho žije v režime „musím vydržať“

Jedným z často prehliadaných faktorov je dlhodobé psychické napätie.

Práca, rodinné povinnosti, konflikty, neustála dostupnosť, tlak na výkon alebo opakujúce sa situácie, ktoré človek vníma ako ohrozujúce či vyčerpávajúce, môžu udržiavať organizmus v dlhodobom stresovom režime.

Nervový systém pritom neustále vyhodnocuje, či je potrebné byť pripravený reagovať.

Pri akútnom strese je to užitočné. Aktivuje sa sympatický nervový systém a mechanizmus „fight or flight“ – teda „boj alebo útek“. Zvyšuje sa pozornosť, srdcová frekvencia a mobilizujú sa energetické zdroje.

Problém nastáva vtedy, keď sa organizmus do tohto režimu opakovane vracia a nedostáva dostatok priestoru na návrat do pokoja a regenerácie.

Nejde o to, že by sa sympatický nervový systém jednoducho „vyčerpal“. Presnejšie povedané, stresová odpoveď zostáva príliš dlho aktivovaná a organizmus sa nedostatočne vracia do parasympatického režimu odpočinku a obnovy.

Výsledkom môže byť horší spánok, napätie, zhoršená koncentrácia, zmeny nálady, pocit vyčerpania a postupné zníženie odolnosti organizmu.[2]

Nervový systém a imunita spolu neustále komunikujú

Nervový, hormonálny a imunitný systém nie sú oddelené svety.

Neustále spolu komunikujú prostredníctvom nervových signálov, hormónov a imunitných mediátorov.

Dlhodobý stres môže meniť hladiny stresových hormónov, ovplyvňovať aktivitu imunitných buniek a meniť produkciu cytokínov – teda molekúl, pomocou ktorých si bunky imunitného systému navzájom odovzdávajú informácie.[3]

Ak tento stav pretrváva, môže dôjsť k narušeniu rovnováhy medzi aktiváciou a reguláciou imunitného systému.

Pre človeka sa to nemusí prejaviť jedným konkrétnym príznakom.

Môže ísť skôr o kombináciu:

• únavy
• horšieho spánku
• zníženej psychickej odolnosti
• horšej koncentrácie
• pocitu „vybitia“
• pomalšej regenerácie
• opakujúcich sa bolestí alebo zvýšenej citlivosti na záťaž

Moderná psychoneuroimunológia preto skúma organizmus ako jeden prepojený systém, v ktorom psychické zaťaženie, nervový systém, hormóny a imunita navzájom komunikujú.

Čo sa deje s bunkovou energiou?

Na úrovni buniek je jedným z kľúčových hráčov mitochondria.

Mitochondrie premieňajú živiny na ATP – molekulu, ktorú bunky používajú ako bezprostredný zdroj energie.

Pri dlhodobej záťaži, nedostatku spánku, zápalových procesoch alebo niektorých ochoreniach môže byť energetický metabolizmus buniek ovplyvnený.

Neznamená to, že únava je vždy spôsobená „slabými mitochondriami“. Je však možné, že pri niektorých stavoch zohráva bunková bioenergetika významnú úlohu.

Preto sa dnes pri skúmaní únavy čoraz viac pozornosti venuje nielen nervovému a hormonálnemu systému, ale aj bunkovému metabolizmu a schopnosti mitochondrií reagovať na záťaž.

Čo môže človeku pomôcť?

Základom riešenia dlhodobej únavy zostáva hľadanie a odstránenie jej príčiny.

Dôležitý je pravidelný a dostatočný spánok, primeraná fyzická aktivita, kvalitná strava, dostatok tekutín, postupné dávkovanie záťaže a priestor na regeneráciu.

Rovnako dôležité je pracovať s dlhodobým stresom.

Nie je vždy možné odstrániť všetky stresové situácie. Je však možné ovplyvniť spôsob, akým na ne organizmus reaguje, a vytvárať viac priestoru pre odpočinok, parasympatickú aktivitu a obnovu.

Ak únava pretrváva, je výrazná alebo sa zhoršuje, treba zároveň myslieť na možné zdravotné príčiny.

A kde môže byť miesto ozónovej regenerácie?

Medicínsky ozón pôsobí inak, než si mnohí ľudia predstavujú.

Nejde jednoducho o „dodanie väčšieho množstva kyslíka“ alebo o priamy zdroj energie.

Ozón je silné oxidačné činidlo, ktoré pri správne zvolenej koncentrácii reaguje s biologickými molekulami a vytvára krátkodobé oxidačné signály a produkty, ktoré môžu následne ovplyvňovať bunkovú signalizáciu.

Jedným z mechanizmov, ktorý sa v tejto súvislosti intenzívne skúma, je aktivácia dráhy Keap1/Nrf2.[4][5]

Pri kontrolovanom oxidačnom stimule môže dôjsť k aktivácii Nrf2 a následne k zvýšeniu expresie viacerých ochranných antioxidačných a cytoprotektívnych mechanizmov.

Tento princíp sa označuje ako horméza – kontrolovaný stimul môže aktivovať adaptačnú odpoveď organizmu.[6]

Práve preto sa pri medicínskom ozóne nehovorí iba o samotnom ozóne, ale predovšetkým o biologickej odpovedi organizmu na kontrolovaný oxidačný signál.

Ozón, únava a bunková energia: výsledky sú povzbudivé

Výskum ozónovej terapie sa v posledných rokoch rozšíril aj o oblasti súvisiace s únavou, postinfekčnými stavmi, bunkovou bioenergetikou a reguláciou zápalových a imunitných procesov.

V malej štúdii König a Lahodny sledovali šesť pacientov po dvoch aplikáciách vysokodávkovej ozónovej terapie.

Po terapii sa zlepšili parametre bunkovej bioenergetiky periférnych mononukleárnych buniek, najmä rezervná kapacita a maximálna respirácia mitochondrií.[7]

Výsledok je zaujímavý preto, že naznačuje možný vplyv ozónovej terapie na schopnosť buniek reagovať na energetickú záťaž.

Pri pacientoch s chronickou únavou sú zaujímavé aj klinické výsledky.

V klinickej sérii 200 pacientov s ME/CFS liečených oxygen-ozónovou autohemoterapiou uviedli autori výrazné zlepšenie skóre únavy. U 43,5 % pacientov sa skóre Fatigue Severity Scale znížilo zo 7 na 1 a 77,5 % pacientov dosiahlo zlepšenie o 4–6 bodov.[8]

V ďalšej sérii 100 pacientov s post-akútnymi následkami COVID-19 bola po oxygen-ozónovej autohemoterapii zaznamenaná priemerná redukcia sledovaných symptómov približne o 67 %, pričom autori uviedli takmer úplné zotavenie z únavy približne u 40 % pacientov.[9]

Tieto výsledky sú povzbudivé a podporujú ďalší výskum využitia medicínskeho ozónu pri stavoch spojených s únavou a zníženou odolnosťou.

Ešte významnejší je výsledok novšej randomizovanej kontrolovanej štúdie u pacientov s post-COVID syndrómom. Do štúdie bolo zaradených 73 pacientov. V skupine s major ozónovou autohemoterapiou spolu s konvenčnou liečbou dosiahlo najmenej 50 % zníženie symptómov 71 % pacientov oproti 45 % v skupine s konvenčnou liečbou samotnou. Zlepšili sa tiež niektoré parametre fyzickej výkonnosti, zápalu a bunkovej imunity.[10]

Ozón a imunitný systém: nejde jednoducho o „posilnenie imunity“

Pri ozónovej terapii nie je presné hovoriť iba o „posilnení imunity“.

Imunitný systém nie je jednoduchý motor, ktorý treba vždy zvýšiť.

Dôležitá je jeho regulácia.

Pri tejto téme sa skúmajú napríklad:

• Nrf2 – vnútorný ochranný mechanizmus buniek, ktorý pomáha reagovať na oxidačný stres a podporuje ochranné bunkové mechanizmy.
• Cytokíny – komunikačné molekuly imunitného systému, ktoré pomáhajú riadiť zápalové a regulačné procesy.
• Makrofágy – bunky, ktoré sa podieľajú na obrane organizmu a odstraňovaní poškodených štruktúr.
• NK bunky – bunky prirodzenej imunity schopné rýchlo reagovať na niektoré infikované alebo abnormálne bunky.
• Regulačné T-lymfocyty – bunky, ktoré pomáhajú tlmiť nadmernú imunitnú reakciu.

Zjednodušene možno povedať, že cieľom nie je imunitný systém „nakopnúť“, ale podporiť jeho schopnosť primerane reagovať a následne sa vrátiť do rovnováhy.

Pri správne dávkovanom oxidačnom stimule môže organizmus aktivovať adaptačné ochranné mechanizmy. Tento princíp je jedným z dôvodov, prečo sa pri medicínskom ozóne hovorí o hormetickej odpovedi.[11]

Komplexná ozónová regenerácia

Naša „Komplexná ozónová regenerácia“ využíva kombináciu:

• celotelovej medicínskej ozónovej procedúry v špeciálnom vaku
• čerstvo pripravenej ozónovej vody

Cieľom komplexného prístupu je pôsobiť na organizmus viacerými spôsobmi a zároveň vytvoriť priestor pre regeneráciu a individuálnu starostlivosť.

Dôležité je rozlišovať medzi jednotlivými spôsobmi aplikácie ozónu.

V publikovaných klinických štúdiách pri únave a post-COVID syndróme bola použitá najmä oxygen-ozónová autohemoterapia.

Tieto výsledky preto nemožno automaticky prezentovať ako priamy dôkaz účinnosti presne tej istej kombinácie procedúr, ktorú poskytuje naše centrum.

Komplexná ozónová regenerácia predstavuje samostatný prístup a jej využitie vychádza z mechanizmov medicínskeho ozónu, dostupných klinických údajov a klinickej praxe.

Čo môže človek od ozónovej regenerácie očakávať?

Reakcia na ozónovú regeneráciu je individuálna.

V našej klinickej praxi klienti opisujú najmä:

• kvalitnejší a hlbší spánok
• viac energie počas dňa
• lepšiu psychickú pohodu
• väčšiu vitalitu
• lepšiu schopnosť zvládať každodennú záťaž
• postupné zníženie niektorých bolestivých ťažkostí

Tieto pozorovania predstavujú spätnú väzbu a klinickú skúsenosť, nie výsledok kontrolovanej klinickej štúdie.

Pri opakovaných procedúrach môže byť odpoveď postupná. Preto je dôležité hodnotiť stav človeka individuálne a v širšom kontexte jeho spánku, stresu, životného štýlu a zdravotného stavu.

Kedy už únava patrí lekárovi?

Dlhodobú alebo výraznú únavu netreba automaticky pripisovať stresu.

Ak trvá niekoľko týždňov, výrazne obmedzuje bežné fungovanie, postupne sa zhoršuje alebo je sprevádzaná ďalšími príznakmi, je vhodné vyhľadať lekára.

Podľa situácie môže lekár zvážiť napríklad:

• krvný obraz
• vyšetrenie železa a zásob železa
• funkciu štítnej žľazy
• metabolické parametre
• ďalšie vyšetrenia podľa príznakov a anamnézy

Ozónová regenerácia nenahrádza diagnostiku ani liečbu základného ochorenia.

Jej miesto môže byť predovšetkým v oblasti podpornej regenerácie a individuálnej starostlivosti po zhodnotení zdravotného stavu.

Záver

Únava nie je vždy iba dôsledkom toho, že človek málo spí.

Dlhodobý stres, opakované psychické napätie, nekvalitný spánok, infekcie, zápalové procesy alebo iné zdravotné problémy môžu postupne ovplyvniť nervový systém, hormonálnu reguláciu, imunitu aj bunkový energetický metabolizmus.

Preto má zmysel pozerať sa na únavu komplexne.

Medicínsky ozón je zaujímavý práve tým, že môže prostredníctvom kontrolovaného oxidačného signálu ovplyvňovať adaptačné, antioxidačné, imunitné a metabolické mechanizmy organizmu.

Prvé klinické výsledky pri stavoch spojených s únavou a postinfekčnými ťažkosťami sú povzbudivé a podporujú ďalší výskum.

Komplexná ozónová regenerácia môže byť jednou z možností podpornej starostlivosti pre ľudí, ktorí hľadajú individuálny prístup k regenerácii, vitalite a celkovej odolnosti organizmu.

Zdroje

1. [1]Latimer KM, et al. Fatigue in Adults: Evaluation and Management. Am Fam Physician. 2023. PMID: 37440739.
2. [2]Ozaniak Strizova M. Stress and the Immune System: Insights From Psychoneuroimmunology. 2026. PMID: 42455068.
3. [3]Zhang et al. Psychological stress and immune dysregulation: Insights from neuroimmunology and the gut-brain-immune axis. 2026. PMID: 42114655.
4. [4]Re L, et al. Mild ozonisation activates antioxidant cell response by the Keap1/Nrf2 dependent pathway. 2018. PMID: 29864481.
5. [5]Lietz-Kijak D, et al. Medical ozone: mechanisms, biological effects and clinical evidence—a narrative review. Frontiers in Medicine. 2026. PMID: 42292274. DOI: 10.3389/fmed.2026.1859221.
6. [6]Bocci V, et al. Mechanisms of Action Involved in Ozone Therapy: Is healing induced via a mild oxidative stress? 2011. PMID: 22185664.
7. [7]König S, Lahodny J. Ozone high dose therapy (OHT) improves mitochondrial bioenergetics in peripheral blood mononuclear cells. 2022. PMID: 35880042.
8. [8]Tirelli U, et al. Patients with Myalgic Encephalomyelitis/Chronic Fatigue Syndrome (ME/CFS) Greatly Improved Fatigue Symptoms When Treated with Oxygen-Ozone Autohemotherapy. 2022. PMID: 35011770.
9. [9]Tirelli U, et al. Fatigue in post-acute sequelae of SARS-CoV2 (PASC) treated with oxygen-ozone autohemotherapy – preliminary results on 100 patients. 2021. PMID: 34604980.
10. [10]He Y, Liu X, Zha S, et al. A pilot randomized controlled trial of major ozone autohemotherapy for patients with post-acute sequelae of COVID-19. International Immunopharmacology. 2024;139:112673. PMID: 39018686.
11. [11]Cacciatore R, et al. Effectiveness and Safety of Ozone Therapy in Humans: An Umbrella Review of Systematic Reviews with Meta-Analyses of Randomized Clinical Trials. Med Sci. 2026;14(2):289. PMID: 42346828.